Nadmerné až abnormálne hromadenie tuku, ktoré môže viesť k dlhodobému poškodeniu zdravia, sa najčastejšie označuje ako nadváha či obezita. Celosvetový výskyt tohto ochorenia
z roka na rok stúpa a za posledných 40 rokov sa strojnásobil. Posledné údaje z roku 2019 hovoria, že viac ako 38 miliónov detí mladších ako 5 rokov trpí týmto ochorením. Čo sa zmenilo rovnako, je výskyt naprieč sociálnym triedami. Kým kedysi išlo v prípade obezity o výsadu detí
z bohatých krajín, v súčasnosti narastá najmä v oblastiach s nízkymi a strednými príjmami.

Aj keď by sa mohlo zdať, že svet bojuje skôr s podvýživou, a to najmä v krajinách tretieho sveta, opak je pravdou. Nadváha a obezita sa v súčasnosti spájajú s väčším počtom úmrtí, než možno sledovať
v prípade podváhy. Základným faktorom, ktorý vplýva na jej vznik, je energetická nerovnováha medzi spotrebovanými a vydanými kalóriami. Celkovo sa však pod prudký nárast, okrem prijímania potravín
s vyšším podielom tukov a sacharidov, podpísala aj zmena charakteru práce. Práve sedavý spôsob života a nedostatok pohybu, či meniaci sa spôsob dopravy a rastúca urbanizácia, môžu za tieto zmeny. 

Pod prudký nárast obezity v populácii sa vo výraznej miere podpísal aj reklamný trh propagujúci rýchle občerstvenie, sladené a energetické nápoje. V kombinácii s vyššie uvedenými faktormi tak môže dochádzať k ovplyvňovaniu vzniku obezity u detí v miere 20 až 50%. Potravinársky priemysel môže hrať významnú úlohu pri podpore zdravej výživy tým, že zníži obsah tukov, cukrov a solí
v spracovaných potravinách a zabezpečí, aby zdravé a výživné možnosti boli dostupné pre všetkých spotrebiteľov.

Deti v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sú vystavované neadekvátnej výžive už pred narodením. Prichádzajú do kontaktu s potravinami s vysokým obsahom tukov, cukrov, solí a nedostatkom mikroživín. Práve tieto diétne vzorce v spojení s nižšími úrovňami fyzickej aktivity majú
za následok prudký nárast detskej obezity. Tá vedie k vyššej pravdepodobnosti dospeláckej obezity, invalidity či predčasného úmrtia. 

V prípade vývoja obezity zohráva veľkú úlohu aj genetická predispozícia, ktorá ovplyvňuje až 80% telesnej hmotnosti dieťaťa. Až 600 génov v našom tele priamo súvisí s reguláciou chuti do jedla, výdajom energie či pocitom nasýtenosti. Pomôcť zamedziť nástup tohto ochorenia u detí dokáže aj dojčenie. Riziko vzniku obezity môže zvýšiť aj nedostatok spánku, ktorý ide následne ruka v ruke
s nižšou fyzickou aktivitou počas dňa a stimuláciou nezdravej stravy, najmä konzumáciou potravín
s vysokým glykemickým indexom.

Okrem psychologických dopadov na dieťa ako depresie, úzkosti alebo nízka sebaúcta, ktoré môže obezita vyvolať, sa vo významnej miere podpisuje aj pod komplikácie s pohybovým aparátom, dermatologické zmeny v podobe akné alebo strií, spomalenie neurokognitívneho vývoja, ktorý sa môže prejaviť slabšími výkonmi v škole. Ďalšími sprievodnými javmi sú migrény, oslabenosť imunity, zníženie objemu pľúc a účinnosti niektorých vakcín, diabetes, ochorenie obličiek alebo pečene a
v prípade dievčat poruchy menštruačného cyklu či problémy s otehotnením až neplodnosť
v dospelosti.

Obezite sa dá predísť správnou životosprávou. Na individuálnej úrovni môžu ľudia:

  • obmedziť príjem energie z celkových tukov a cukrov,
  • zvýšiť spotrebu ovocia a zeleniny, ako aj strukovín, celozrnných výrobkov a orechov,
  • venovať sa pravidelným fyzickým aktivitám (60 minút denne v prípade detí a 150 minút rozložených
    do týždňa pre dospelých).

Zdroj: https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight